Hospodárenie so spoločnou vecou
Manželka je spoluvlastníčkou poľnohospodárskeho pozemku, ktorý je v katastri vedený ako trvalé trávne porasty, pričom dlhodobo nie je obhospodarovaný a je na ňom nálet agátu. Minulý rok postihla oblasť silná búrka s následkom vývratov niekoľkých agátov. Pretože máme záujem o spracovanie vývratov, podala si manželka e-mailom na obecný úrad žiadosť o povolenie ich spracovania na palivo, ktorá zostala bez reakcie obecného úradu. Manželkin spoluvlastnícky podiel na pozemku je 50 %. Jeden spoluvlastník s podielom 4,16 % má tiež záujem o spracovanie na palivo. Dohoda s ním nie je reálna. Ako ďalej postupovať?
Zákon o ochrane prírody a krajiny v rámci úpravy práv a povinností pri ochrane drevín taxatívne vymedzuje prípady, kedy možno vykonať výrub stromov bez súhlasu orgánu ochrany prírody, prípadne len ukladá povinnosť príslušnému orgánu výrub oznámiť. V ostatných prípadoch je na výrub drevín potrebné podať žiadosť o udelenie súhlasu. Zákon teda ustanovuje postup v prípade výrubu drevín, neupravuje však povinnosti vlastníka poľnohospodárskeho pozemku, ak došlo k vyvráteniu stromu vplyvom pôsobenia prírodných síl, bez zásahu človeka. Z uvedeného vyplýva, že ani spracovanie takýchto spadnutých stromov nepodlieha povoľovaciemu procesu.
Spoluvlastník je oprávnený predmet spoluvlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky, pričom miera jeho účasti na týchto právach je vymedzená spoluvlastníckym podielom. Ťažba resp. spracovanie stromu nachádzajúceho sa na pozemku v podielovom spoluvlastníctve na palivové drevo je hospodárením so spoločnou vecou. O spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek účastníka súd. Ak by rozhodnutie malo za následok vylúčenie niektorých spoluvlastníkov z užívania spoločnej veci v rozsahu podľa ich podielov, majú právo na zodpovedajúcu náhradu. Zároveň platí, že takíto menšinoví spoluvlastníci musia mať možnosť zúčastniť sa rozhodovacieho procesu, inak by išlo o neplatný právny úkon. Ďalej je potrebné uviesť, že vyťažené drevo má povahu úžitkov, resp. plodov pozemku. Plody spoločnej veci podliehajú režimu spoluvlastníctva. Ak by si teda niektorý zo spoluvlastníkov bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi drevo prisvojil alebo spotreboval, išlo by o majetkový prospech získaný na ich úkor plnením bez právneho dôvodu a bol by povinný takéto bezdôvodné obohatenie vydať.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ideálnym riešením je dohoda spoluvlastníkov o spôsobe hospodárenia a rozdelenia získaného dreva. Dohodnúť sa môžete na rozdelení podľa veľkosti podielov, ale aj iným pomerom. Ak však dohoda nie je možná, prichádzajú do úvahy ďalšie možnosti. Prvou je odkúpenie podielov jedného alebo viacerých spoluvlastníkov a získanie tak postavenia väčšinového spoluvlastníka. Ak by ste ako väčšinový spoluvlastník rozhodli o spracovaní na palivové drevo a jeho prisvojení, ostatní spoluvlastníci majú zo zákona nárok na náhradu podľa veľkosti ich podielov. Druhou možnosťou je obrátiť sa na súd, aby rozhodol o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou.
JUDr. František Kurnota, advokát